Zľavomaty? Deformácia trhu.

Čas zliavHlavná sezóna v hoteloch v kúpeľných mestách sa končí. Nastúpilo obdobie, kedy sa pokles hostí v dôsledku nižších výdajov na dovolenky v čase „krízy“ umocňuje poklesom o mimosezónne obdobie. Prichádza zaujímavé obdobie, kedy hotelieri musia ukázať svoju kompetenciu v sales & marketing ešte viac ako inokedy.

Keď sme študovali ponuky konkurenčných hotelov a aktuálne nákupné zvyklosti na predvianočnom trhu, najviac sme narážali na zľavy a hlavne zľavomaty. Po dlhom dni som mal možnosť vyrozprávať sa  z frustrácie nad deformáciou trhu s hotelovými službami. Opis situácie ako ju vidím sa zo mňa len tak rinul. Neskôr som si uvedomil, že by z toho mohol byť slušný článok. Určite kontroverzný.  Určený je hoteliérom, zľavomatom a viem si predstaviť, že zaujme aj hotelového hosťa.
Continue reading →

Pohľad na profesiu programátora.

Približne tri roky sa venujeme vývoju online služby zameranej na konverzácie každého druhu. K úplnému dokončeniu nám ešte kúsok chýba. Nechýbajú však skúsenosti a práve o tie by som sa chcel podeliť. Môj pohľad na profesiu programátora. Sme od ich práce závislí. S rastom projektu sme stáli pred novými výzvami a tie končili predžuté ako špecifikácie u programátorov. Cesta k dokonalému softvéru môže byť zábavná, strastiplná až bolestná. Ak je niečo kľúčové, tak je to zostavenie tímu a jeho organizácia. V tomto kontexte je zaujímavá rola programátora.

Continue reading →

Život bez TORO2 – koniec drahých telefonátov.

Viete si predstaviť, že za telefonovanie nebudete platiť telekomunikačnému operátorovi? Žiaden paušál, žiadne mesačné prekvapenia s hovormi nad paušál, z obrazoviek zmiznú otravné reklamy rovnako ako tisícka marketingových trikov, ako dostať za tú istú hodnotu od zákazníka maximálnu platbu.
Ja si to predstaviť viem. Aby som sa v ďalšom texte neopakoval, tak telekomunikačných operátorov si pomenujem TORO2.Continue reading →

Pokoj neveští nič dobré.

Prešiel som starým mestom. Reč je o mojom rodnom Trenčíne. Čakal som na dcéru, ktorá bola v ZUŠ na svojej hodine huslí. Mal som niečo viac ako pol druhej hodiny voľna. Aby som ho neutĺkol na cestách v aute, vzal som si so sebou svoj koníček. Reč je o fotografii. Pokúsil som sa o pár záberov Trenčianskeho hradu, ktoré by mali byť iné ako tie, ktoré poznáme všetci z kníh, turistických sprievodcov a pohľadníc. Rýchlou chôdzou som sa priblížil k ruinám čo najbližšie tak, aby som chytil zapadajúce slnko. S pulzom vlastného srdca niekde na úrovni dovi, dopo, končíme som vybehol hore kopcom. Navôkol ostal len les a hradné múry so svojím rekonštruovaným pachom vekov.

Continue reading →