Pred pár dňami som sa krátko pustil do komentovania kamarátovho plaveckého tréningu. Dovolil som si tvrdenie, že podľa môjho presvedčenia preplávať 100m voľným štýlom (kraul) pod 2 minúty je otázka techniky plávania a nie kondície športovca. Uvedomil som si pritom, koľko rekreačných plavcov, resp. plavcov samoukov sa s vodou “pretláča” a tak sa zbytočne narobí. Pritom plávanie nemusí byť drina. Naopak je to čistá zábava.
5 krokov ako sa stať rybou vo vode.
1. voda nie je zlá.
Najskôr sa treba naučiť ponoriť celú hlavu pod vodu. Treba pochopiť, že voda nie je zlá a ani nebezpečná. Deti odporúčam doslova učiť “vodička je kamarát”. Žiadne plávanie. Len sa vedieť nadýchnúť, zadržať dych a ponoriť sa bez držania nosa. Žiadne zavreté oči. Pomaly vydýchnúť pod vodou nosom. Vnímať bubliny ako idú k hladine a nebáť sa chvíľu vydržať aj po vydýchnutí. To všetko toľko a to do takej miery, aby to bolo prirodzené až príjemné. Treba sa pritom vedieť uvoľniť a neriešiť či mám mokre vlasy (špeciálne dámy) a podobne.
2. voda nesie telo.
Ako druhé sa treba naučiť ležať na vode. Opäť. Žiadne plávanie. Iba ležať na vode. Na bruchu, na chrbáte, aby ste pochopili že voda telo nesie, ak ste nadýchnutí. Ležať musíte úplne uvoľnene. V začiatkoch si kľudne položte chodidlá na nejakú podložku, alebo schodík. Ale ostatná časť tela musí uvoľnene ležať na hladine. Výdych je stredne rýchly a nádych je rýchly. Iba nadýchnutí sa udržíte na hladine. Opäť to skúšajte, až kým na vode neležíte rovnako uvoľnene ako na posteli.
3. plávam cez vodu, nie vo vode.
Ako tretie sa treba naučiť splývanie. Treba pochopiť a hlavne cítiť, že čím menší je odpor tela, tým ďalej bez pohybu dôjdete. Treba sa zhlboka nadýchnuť, ponoriť pri stene s pokrčenými nohami. Hlavu zaparkovať medzi napnuté ruky tvárou ku dnu. Šuhajko na obrázku nižšie to robí dosť dobre. Potom sa odrazte od steny a maximálne sa napnite. Musí vzniknúť šípka, ktorá sa bude predierať pomedzi drobné kvapôčky vody. Voda vás musí obtekať. Špičky aj dlane a prsty na rukách musia byť úplne napnuté. Kľudne sa pretekajte, kto dokáže ďalej dosplývať. Môžete mať silný odraz, ale ak získanú energiu miniete na rozrážanie vody, ďaleko nedôjdete. Splývajte až do úplneho zastavenia. Aby ste vydržali čo najldhšie, nevydychujte až do vyplávania na hladinu.
4. pohnite telom a plávate.
Plávajte akokoľvek vám je prirozdené. Plávanie je všetko, čo vás udrží nad hladinou a posunie vás z bodu A do bodu B. Jedine myslite na to, že máte ležať na vode a nechcete vodu rozrážať, ale plávať cez ňu. Ak sa vám zapáči iba byť pod vodou, kľudne sa potápajte. Cíťte pri každom pohybe vodu. Nerobte rýchle pohyby. Všimnite si ako sa pohnete pri tom ktorom pohybe. Predstavte si deflína, ktorý sa vo vode vlní. Musia to byť všetko pomalé a plynulé pohyby. Tam, kde cítite odpor vody, musíte zaberať. Ako keby ste sa od nej odtláčali. Ak to je proti smeru plávania, tak musíte odpor zminimalizovať.
5. rýchlosť je v technike.
Na to, aby ste si užili vodu a plávanie nepotrebujete ovládať žiaden plavecký štýl. Viete sa ponoriť, viete sa vznášať na vode a viete sa vo vode presúvať. To úplne stačí, aby ste si ju užívali. Avšak ak chcete začať plávať rýchlo, musíte pracovať na plaveckom štýle. Ak chcete byť najrýchlejší, tak sa učte kraul, tiež mu hovoria voľný spôsob. O ňom sa dajú napísať romány. Nie len jeden článok. Pomôžem si video ktoré treba donekonečna odkukávať a postupne sa venovať detailom.
Jeden tip na ľahšie plávanie.
Plávať 100m voľným spôsobom pod 2 minúty je podľa môjho presvedčenia otázka techniky nie kondície a sily plavca. Jedna dôležitá vec, ktorá môže plavecký štýl úplne rozbiť a kvôli ktorej sa narobíte je:
Dýchanie.
Rýchle rady, ktoré pomôžu ľahšie plávať kraul:
1. čo najmenej dýchať. Pohyb súvisiaci s nádychom je proti smeru plávania a teda nech ho zvládnete akokoľvek dokonale vždy vás spomaľuje. Všimnite si. Niektorí špičkoví plavci, možno aj všetci špičkoví idú 50m na jeden jediný nádych.Keď už sa musíš nadýchnúť, tak čo najhlbší nádych, aby bola maximálne využitá vitálna kapacita pľúc.
2. pri dýchaní sa má pohnúť iba hlava a to pod ruku, ktorá ide hore. Pod vplyvom dvíhajúcej sa ruky tam vzniká vodný prúd, ktorý sa tlačí dole a teda stači aj málo otočiť hlavu, aby si sa dostal ku kyslíku. Cieľom je, aby sa zvyšok tela čo najmenej pohol a ostal stále našponovaný ako šípka s čo najmenším odporom.
3. práve kvôli správnemu napätiu tela je vhodné pri nádychu strany striedať v štýle ľ,p,nádych,p,ľ,nádych alebo 1,2,nádych. Má ísť o jemnú rotáciu v krčnej chrbtici a ak je tá priehblina vytvorená prúdom príliš malá, tak veľmi jemne rotácia vrchu od pása. V žiadnom prípade sa nesmú potočiť nohy! Nohy sa striedavo vlnia (nekopú) ako plutva s maximálne prepnutou špičkou.
A ešte doplnenie. Na ruku sa pozerať nemusíte. Potrebujete dostať ústa iba tesne nad hladinu ku kyslíku tak, aby ten pohyb bol úplne minimálny. Úplne primárne myslite na šípku, ktorá musí letieť dopredu. Každý pohyb mimo tohoto smeru je nežiadúci a teda musí byť minimálny.
Prečo by ste mi mohli veriť? Závodne som plával od 7 do 17 rokov. Z toho 7 rokov na Internátnej Športovej Škole v Trenčíne. Denne dvojfázový tréning. Cez víkend preteky. V období zameranom na objem sme denne plávali až do 12km. Podľa seba som úspešne naučil plávať svoje deti, ktoré plávu od 6 týždňov, resp. 8 mesiacov po narodení.
