“Nesúďte …” poňaté inak.

V ostatnom týždni som absolvoval stretnutie, ktoré ma prinútilo porozmýšľať, ako veľmi som pripravený rešpektovať známe „Nesúďte, budete súdený.“, alebo „Kto do teba kameňom…“ Zamestnalo ma to natoľko, že zo mňa akosi náhle počas nedeľnej noci vypadol tento blog post.

Môj veľmi dobrý priateľ Juraj mi opakovane hovorí: „Nesúď!”

Platí to tak pre súkromný život, ako aj pre život pracovný, či obchod. Čo to však znamená nesúdiť? Musí to byť vždy iba o zdržaní sa názoru? Vôbec nie. Predstavte si situáciu, kedy Vás niekto podvedie, či oklame a vo vás je zlosti, že by ste ju mohli do vagónov nakladať a ako diabolské dielok exportovať ju do všetkých ctihodných ustanovizní tejto planéty a stále by jej bol prebytok. Chcete si uľaviť aspoň pár slovami – Ty taký a onaký a to čo robíš je také a onaké. Nehovorím o použití krátkych slov, ako ich v angličtine pekne nazývajú, štvorpísmenkové slová, alias nadávky. V každom prípade teraz prichádza moment, kedy platí: “Nesúďte!”. V tomto prípade však nejde o súdenie z pohľadu spravodlivosti, ale o vynášanie hodnotiacich súdov. Len o generalizované hodnotenie. Ale aj tu by som doporučil nesúdenie. Prečo?

Ono sa človeku na chvíľu aj uľaví, ale problém je v tom, že ak o niekom poviete, že je zlý, blbý, tupý, podvodník a podobne, v skutočnosti ste nič nepovedali. Akékoľvek konanie je vždy určené osobami, časom, priestorom a okolnosťami, alebo kontextom v ktorom sa niečo udeje, niečo, čo by ste chceli hodnotiť. Hodnotiaci súd typu dobrý, zlý, hlúpy, schopný, geniálny, mantavý a podobne nenesú v sebe dostatok informácie. Dochádza k neuveriteľnému zjednodušovaniu toho o čom hovoríte a v konečnom dôsledku skresleniu vedúcemu až k nesprávnej interpretácii skutočnosti. A ak rozpošlem do sveta nepresnú, či skreslenú informáciu a od nej sa odvinie kohokoľvek ďalšie konanie, tak toto stojí na vode a je vysoko pravdepodobné, že bude tiež nesprávne vzhľadom k pravdivej skutočnosti. Denno denne sa s tým všetci stretávame.

Takže v praxi ak sa pohádate s blízkym človekom nepovedzte mu v návale zlosti: „Si hlupák!“, ale povedzte mu, ktoré konkrétne konanie k akým dôsledkom vedie. Hovorte o dôsledku. Ten ľahšie označíte ako negatívny. Neurazíte nikoho a riešite to o čo Vám ide. Predpokladám, že Vašim cieľom nie je aby niekto bol „hlupák“.

Ak ste pri obchodnom rokovaní, neskončte v rovine naše tovary, služby sú najlepšie. Nikto nevie, čo to znamená a dostávate sa tak do polemiky, ktorej koniec je takmer vždy neistý. Vyberte si vlastnosť, ktorá je podľa Vášho zistenia pre zákazníka dôležitá a ktorú ste zároveň „šperkovali“ tak, aby ste priniesli zákazníkovi skutočnú hodnotu a on Vám rád uverí.

Ak budete v spoločnosti polemizovať o komkoľvek známom, zdržte sa generalizovania. Nikdy neviete kto je s kým známy a s kým priateľ. Koho všetkého sa netaktnosťou dotknete a koho takto urazíte. Dokonca nikdy neviete, kto práve stojí za vašim chrbtom. A tak ani neviete ako a dostávate sa do pozície sudcu, ktorý by mal byť neomylný, ale to nik z nás nie je a môže sa to obrátiť proti vám. Ak vám však na niekom prekáža konkrétny skutok, rozoberte ho. Vediete konverzáciu o tej istej podstate ale bez rizika, že sa spoločenské dôsledky obrátia proti vám.

A nakoniec, ak s niekým vyjednávate, ak Vás druhá strana privádza do šialenstva chybnou argumentáciou a nekompetentným až vedome nekorektným konaním. Alebo argumentujte vecne, alebo mlčte.  Na konci dňa odídete s povesťou erudovaného, slušného človeka (nikoho neurazíte) a ak ste mali v argumentácii pravdu, tak tá sa vždy ukáže.

Nuž a úplne posledná skúsenosť. Ak niekto klame – nechajte ho „užiť“ si jeho lož samého. Som presvedčený, že každému sa vráti to, čo rozdá.

Kiež by som toto všetko dokázal za každých okolností aplikovať.

3 Comments

Comments are closed.