Nepočujem Ťa, pretože máš plné ústa hovien,
Aký je to zvuk, čo kazí náš deň?
Snažíš sa hovoriť, no počuť len šum,
Tvoje slová sa strácajú v hneve, ktorý si sám pestuješ.
Hovoríš o pravde, no dôkazy nevidíme,
Šíriš jed a klamstvá, no tvoj zámer je jasný.
Môžeš kričať a vrieskať, ale nikdy nepochopíš,
Že reči bez činov sú len prázdne frázy.
Nemôžem ťa počúvať, pretože máš plné ústa hovien,
Každé tvoje slovo je len ďalší prázdny výstrel.
Hovoríš veľké veci, no nikdy ich nedokážeš,
Stratený vo vlastnom hluku, kde ticho neexistuje.
Text vznikol omylom v spolupráci s chat GPT pri pôvodne zamýšľanom preklade Chumbawamba 1994, Mouthful of Shit, domácou politickou scénou a frustráciou z všadeprítomnej hlúposti.
Pred pár dňami som sa krátko pustil do komentovania kamarátovho plaveckého tréningu. Dovolil som si tvrdenie, že podľa môjho presvedčenia preplávať 100m voľným štýlom (kraul) pod 2 minúty je otázka techniky plávania a nie kondície športovca. Uvedomil som si pritom, koľko rekreačných plavcov, resp. plavcov samoukov sa s vodou „pretláča“ a tak sa zbytočne narobí. Pritom plávanie nemusí byť drina. Naopak je to čistá zábava.